Milan Rúfus -Veľkonočné vajíčko
Vajíčko od teba – krehký dom
vtáčatka na Božej stope.
Možno som nepočul, čo mi v ňom
tvoj mäkký zobáčik klope.
Možno som nevstúpil na nebo.
Možno som neriekol, vraviac.
Možno som nevládal za tebou.
Odpusť mi, nemal som na viac.
Možno to na lúkach nebeských
ty riekneš, do smrti čistá.
Kde pastier stratenej ovečky
nájde svoj pokoj i prístav.
Už iba ľahučkým pocelom
budem ti ďakovať, dieťa.
Akže aj bolelo – bolelo
najkrajšou bolesťou sveta.
Odpusť mi. Som ako rodička,
ktorá ťa každý deň rodí.
Že bude čakať, kým nevyčká,
sadla si na Božie schody.