Dana Podracká- Storočný vietor
16. 9. 2011
Storočný vietor blúdi parkom,
skučí a letí za lekárkou.
Láme ho v krížoch, cíti zimu,
potreboval by zmeniť klímu.
Uletieť niekde na juh, k čajkám,
pri mori, v teple, prestať jajkať,
na pláži ležať v piesku zlatom,
kĺby si natrieť čiernym blatom.
Huhňavo fučí svoju story,
lekárka uzná, že je chorý.
More je drahé, v tom je háčik,
kúpele doma musia stačiť.